Pavol Jedlička

Narodil sa 14. januára 1844 v Dolnom Lopašove v zemianskej rodine. Gymnázium vyštudoval v Trnave. Teologické štúdium absolvoval v roku 1866v Ostrihome. Po vysvätení za rímskokatolíckeho kľaza bol kaplánom v Častej a v Budíne. V roku 1870 sa stal farárom v Štefanovej a v roku 1874 v Horných Orešanoch.

Ako uhorský vlastenec rýchlo stúpal po rebríčku cirkevných hodností. V roku 1902 sa stal titulárnym prepoštom, neskoršie bol aricibiskupským vikárom a rektorom seminára v Trnave (1908-1916). Venoval sa regionálnej histórii Malých Karpát. Jeho práca Kiskárpati emlékek (Malokarpatské pamiatky I. – II., Bratislava 1882, Eger 1891) je dodnes cenným prameňom informácií o histórii mnohých obcí v malokarpatskej oblasti. Venoval sa aj zbieraniu archeologických nálezov. Svoju bohatú archeologickú zbierku venoval Spolku sv. Vojtecha v Trnave (tzv. Jedličkova zbierka), kde zastával z titulu svojej cirkevnej hodnosti funkciu cirkevného naddozorcu.

Pre svetovú výstavu vo Viedni v roku 1873 spolu s Františkom Floriánom Rómerom (1815 – 1889) zhromaždil bohatú kolekciu slovenských ľudových krojov, výšiviek a iných výrobkov.

Bol zakladajúcim členom Bratislavského župného archeologického spolku (Pozsonymegyei régészati egylet) v roku 1873. Činnost spolku bola upriamená v podstate na celé západné Slovensko. Neskôr sa spolok premenoval na Historicko-archeologickú spoločnosť.

Z poverenia Krajinskej rady na ochranu umeleckých pamiatok zdokumentoval stavebné pamiatky, prevažne hrady a cirkevné stavby v Bratislavskej a Nitrianskej župe. Je autorom mnohých prác z oblasti histórie, genealógie a umeleckých pamiatok.

Zomrel ako 73-ročný 26. januára 1917 v Ostrihome v Maďarsku. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Dolnom Lopašove.