Obec

Obec sa rozprestiera pri juhovýchodnom okraji Malých Karpát po oboch stranách Lopašovského potoka. Je umiestnená v údolí, ktoré vychádza z pohoria a spadá k Dudvážskej terase.

Juhovýchodnú čast chotára obce tvorí zvlnená Trnavská pahorkatina. Severozápadná čast zasahuje do pohoria a je zalesnená dúbravami s prímesou borovice a bučinami s hojným počtom polovnej zveri. Úrodnú polnohospodársku pôdu tvoria prevažne hnedozemné a v juhovýchodnej časti chotára černozemné pôdy.

V minulosti existovalo v chotári obce niekoľko lomov na dolomit. V súčastnosti je v prevádzke len jeden lom na rozhraní katastrálneho územia Lančára a Dolného Lopašova v polohe Dubník (298 m). Panorámu kopca dotvára osadený dvojkríž slovenského štátneho znaku na jeho vrchole.

Stred obce dosahuje nadmorskú výšku 207 m, v chotári 585 m. Výmera katastrálneho územia Dolného Lopašova je 2293 ha. Obec patrí do skupiny potočných obcí a jej os tvorí Lopašovský potok, ktorý vyviera za dedinou. Cez obec prechádza štátna cesta Vrbové - Chtelnica.

Pôvodná zástavba v sídle je nízkopodlažná. Domy s charakteristickými znakmi ludovej architektúry sa nachádzajú v najstaršej zástavbe (radovej) pozdlž potoka. Jedná sa o domy postavené po šírke s odkvapom do ulice do ktorých sa vstupovalo cez širokú bránu. Majú najčastejšie tvar L a sú trojpriestorové, s hospodárskou prístavbou v zadnej časti. Novšie rodinné domy sú vačšinou dvojpodlažné s plochou strechou i s krovom bez zjednocujúceho miestneho architektonického výrazu.

V strede obce sa nachádza dominanta - rímsko-katolícky gotický kostol zo 14. storočia s neskoršou renesancnou úpravou a so zachovalým renesančným opevnením, do ktorého boli zamurované fragmenty sôch. Významnou kultúrnou pamiatkou je kaplnka na miestnom cintoríne. Centrum obce je rozložené v časti radovej historickej zástavby pozdlž potoka. V tomto centre je tažisko občianskej vybavenosti - obecný úrad, základná škola, fara, pohostinstvo a obchody. V blízkosti obecného úradu sú ďalšie objekty občianskej vybavenosti - kultúrny dom, požiarna zbrojnica, materská škola. Výroba, z ktorej najväčší podiel predstavuje polnohospodárstvo, má areál v juhovýchodnej časti obce (administratívu a dielne) a hospodársky dvor mimo zastavaného územia. V strede obce je výroba a sklady zubárskej techniky.

Pre športové účely je vybudované futbalové ihrisko v severovýchodnej časti obce. Plochy verejnej zelene sú reprezentované plochou cintorína, zeleňou okolo vodného toku, priestanstvom pri kostole a obecnom úrade.

Dolný Lopašov na mape z roku 1908 vystupuje pod názvom Lapassó. Mnohé miestne názvy dnes už v teréne neexistujú, alebo sú nahradené inými. V 18. storočí sa v chotári Dolného Lopašova vyskytovali aj miestne názvy: Nad širokú Pažitu, Nad Žákech stokom, Niže plánky, Na chrastinách, V ohradách a ďalšie. Najstaršie mapy dobrovodského panstva pochádzajú z polovice 18. storoďia a vzťahujú sa aj na Dolný Lopašov.

Dolný Lopašov patril v minulosti do Nitrianskej župy. Bývalé uhorské župné zriadenie zostalo v platnosti aj po vzniku I. ČSR. V rokoch 1850 - 1861 a v rokoch 1872 - 1922 patril Dolný Lopašov do služnovského úradu v Piešťanoch.

V období 1861 až 1871 bolo územie piešťanského okresu pričlenené k novomestskému okresu. V roku 1923 sa piešťanský okres, do ktorého patril aj Dolný Lopašov stal politicko-administratívnou častou Bratislavskej župy. V období po 1. januári 1940 bol súcastou trencianskej župy. Od roku 1945 do roku 1960 bol Dolný Lopašov súčastou Okresného národného výboru v Piešťanoch. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol na základe zákona č. 36/1960 Zb. a väčšia čast jeho obcí, medzi nimi aj Dolný Lopašov pripadala do okresu Trnava.