Juraj Klimo

Narodil sa 4. apríla 1710 v Dolnom Lopašove. Jeho otec sa menoval Juraj Klimo, remeselník, matka Eva.

Gymnázium vyštudoval v Trnave, teológiu v Bratislave a v Trnave. Za rímsko-katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1733. Ako kaplán pôsobil na fare vo Voderadoch a v Novom Meste nad Váhom. Neskoršie bol tajomníkom generálneho vikára Františka Klobušického. V roku 1737 sa stal bratislavským a v roku 1738 ostrihomským kanonikom. V roku 1740 sa stal titulárnym biskupom. V roku 1747 ho cisárovná Mária Terézia vymenovala za referendátora uhorskej královskej kancelárie v Budíne a v roku 1751 bol menovaný za pätiokostolného biskupa, neskoršie za župana barnianskej a tolnianskej župy. V roku 1752 sa už ako biskup pustil do obnovy diecézy zničenej a vyludnenej Turkami. Vo vyše 70 lokalitách nechal obnoviť alebo postaviť kostol a v 23 lokalitách nechal postaviť fary. Na vyludnenom území diecézy usádzal kolonistov zo Slovenska. Obnovil aj biskupské sídlo v Pätikostolí (Pécsi) a zreorganizoval seminár založený jeho predchodcom. Založil papiereň, tlačiareň a pozornosť venoval aj dedinským školám. V roku 1754 mu pápež Benedikt XIV. Za zásluhy udelil arcibiskupské pálium s arcibiskupskými predprávami.

V rokoch 1760-1763 sa zdržiaval v Bratislave, kam ho povolala Mária Terézia, keď ho vymenovala do miestodržiteľskej rady. V roku 1761 sa stal predsedom cirkevnej komisie. Bol podporovatelom cirkevnej spisby a umenia. V roku 1768 založil numizmatickú zbierku . Jeho knižnica obsahovala 15 000 zväzkov a bola ako prvá sprístupnená verejnosti v Uhorsku.. Napísal aj mnohé pastierske listy. V roku 1752 ho Mária Terézia povýšila do šlachtického stavu. Zomrel ako 67-ročný 2.mája 1777 v Pécsi v Maďarsku.

Pôvodná tabuľa na dome pätikostolského biskupa Juraja Klimu odhalená v roku 1910.